V istom okamihu som stratila celú svoju osobnosť. Miesto kam ísť, cieľ kam sa dostať, dôvod prečo tam ísť a vôľu tam ísť. No nechcem ani zostať na mieste, bojím sa toho hlúpeho stagnovania bez príčiny alebo nejakého očividného dôvodu. Pretože ak sa nepohnem ďalej, nemám budúcnosť a ja budúcnosť chcem, moja budúcnosť je v Horsens-e v Dánsku a ja si tam po ňu chcem ísť.
Prinútiť sa žiť je blbosť. Bolo by o mnoho ľahšie sa na to proste vykašľať. Andrej to vedel, tak to proste spravil, mám na takéto niečo právo aj ja? Prosím, bez tých zbytočných moralisticko-náboženských kecov typu: skončíš v pekle a tvoja duša nikdy nenájde odpočinok, ďakujem. Moja duša už teraz nemá odpočinok, som teda v práve? Som v práve siahnuť si na život? Mala by som byť...
Nevládzem. Naozaj. Prasklo to, dopadlo to na mňa a ja teraz neviem ako z toho von. Potrebujem ho, dnes viac ako kedykoľvek predtým za tie mesiace jeho absencie. Potrebujem, aby ma objal a povedal mi, že to bude dobré a aby zostal, kým to dobré naozaj bude. On to proste vedel, vždy vedel, čo mi má povedať, vždy vedel, kedy chcem počuť blbosti, kedy chcem pravdu, kedy chcem len mlčať v jeho objatí.
Toto nikto iný nevie. Nevie to Jula, Rišo ani Mišo. Jula stále rozpráva, veselé histroky, smiešne histroky, historky. Keď ja chcem počuť len, že to prebolí. Keď chcem len to, aby ma objala, zašepkala mi do ucha, že to všetko bude dobré a potom mlčala. A Mišo? Tomu by som to možno aj uverila. Tomu by som uverila, keby povedal, že všetko bude fajn, ale to on nikdy nepovie, len analyzuje moje stavy, alebo mi rozpráva o svojich problémoch, čo mi v konečnom dôsledku vôbec neprekáža, teda v 99% prípadov. Rišo nie je empatický. Ani nikdy nebol. Od neho to nečakám.
Ale potrebujem to. Som nevďačná, ale chcem, aby mi niekto vrátil môj smer. Už sa nechcem na mieste točiť dokolečka, sĺz mám už plné zuby. A tá bolesť. Ach, bolesť! Je tak nefér voči mne.
Idem sa von prefajčiť do delíria, hneď ako vymyslím, čo povedať mame. A školu...školu môžem okašľať...nech mi Boh prepáči...a ak existuje, tak nech sa už konečne začne ku mne správať lepšie ako doteraz... :(
Joahnnie