Básne
10. ledna 2011 v 19:22 | Joahnnie
Prahol si po bozku,
kým ja som chcela dotyk.
Povedz mi, čo je láska
a ja už sa nikdy pýtať nebudem.
Prahol si po bozku
a ja som mala pocit,
že moje srdce prestáva biť,
drž ma...
Kým nespadnem, nezomriem.
Daj mi ruku
a povedz mi, že mi veríš
a ja už nikdy pochybovať nebudem.
Objatie je silnejšie ako bozk,
to vám povie každý, kto veľmi ľúbil.
Povedz, čo si mi sľúbil?
Nech už nemusím spraviť ani krok...
Tmou...
Bežíš preč.
Povedal si ľúbim ťa a bola to lož.
"Máš niečo proti úletom?"
Srdce do ruky mi vlož
a ja poviem: Je zmrznuté.
Povedz mi, prečo láska tak bolí
a ja už nikdy ľúbiť nebudem...
Ak tvoja odpoveď
bude nesprávna...
10.1.2011
Joahnnie
7. září 2010 v 19:53 | Joahnnie
Že vraj som depresívny typ...
You know honey, that I have been always happy...you should know...
20. července 2010 v 9:44 | Joahnnie
Bola som ešte malá,
keď si sa ma prvý krát spýtal
Miluješ ma?
Dnes s cynickým úsmevom na perách,
milujem, ale čo je mi to platné?
Bol si oporný bod,
maják na mojom pobreží temnoty,
Slnko, za ktorým sa točila moja slnečnica,
život.
No bol si aj zlom,
modrinou na mojej tvári,
dierou v mojom srdci,
slzami v mojej obliečke...
Bol si...
Bol si ešte malý,
keď som ťa žiadala
Neodchádzaj.
Na sľuby sa zabúda ľahko,
ale koňak v tvojej kuchyni,
vždy zahojil všetko,
aj to, čo ešte nebolelo.
Prosím Boha, v ktorého neverím, aby prestal zabíjať moje lásky...
20.7.2010
Joahnnie
(v robote, za desať minút a z lásky, z tej lásky o ktorej sa nebojíme povedať, že je bolesť)
23. června 2010 v 20:02 | Joahnnie
Oh God...I´m begging you...please, please...just stop it!
21. srpna 2008 v 20:57 | Joahnnie, ktorá len čiastočne prekonala autorský blok fuj :P
Dlho som sa neozvala. Dlho som nič nenapísala. Ani som nevedela, že mi to bude tak veľmi chýbať. Takže tu je básnička. Pre niekoho, kto pre mňa veľa znamenal, ale utiekol. A to bez rozlúčky. Vravieval, že nikdy neodchádza bez rozlúčky, ale teraz aspoň viem, akú silu a váhu majú jeho slová.
30. června 2008 v 18:48 | Joahnnie
Ešte koľko lží mi povieš, kým si budeme schopní konečne do očí povedať pravdu?
Dneska sa ma babky-jehovistky pýtali, či nikdy nevolám na Boha. Povedala som, že nevolám. A vlastne je to pravda, pretože všetky moje výkriky a prosby so znením Ach bože, sú vlastne adresované na Andreja. Neviem, čo do mňa rýpali, babky jedny.
Jaj. Dneska je môj prvý a posledný prázdninový deň. Zajtra idem na brigádu. Celý júl idem na brigádu a august ešte neviem. Peniažky nech sa sypú hehe.
Bože (Andrej), čo som to chcela. Ahaa. Básnička. Som sa rozbehla nejako. Dneska zase o lžiach? Neviem. Alebo možno o láske a banánovej šupke. Alebo o mne. Alebo o niekom inom, koho teraz nemám.
27. června 2008 v 19:01 | Joahnnie
Neplakala som. Zišla som schodmi školy posledný krát a neplakala som. Z oka mi padla len jedna jediná slza a to v náručí môjho najlepšieho kamaráta, keď sa ma snažil upokojiť, keď sme stáli pred školou. Zajtra idem s nimi von. Len zopár ľudí, tých zopár, čo nezačali svoje prázdniny tento víkend u babky. Chýbajú mi tí, o ktorých viem, že už ich zrejme neuvidím... však waru??? Nevadí :))...kedysi dávno sme si sľúbili, že sa uvidíme v telke. Ja jeho ako hráča tenisu, on mňa ako spisovateľku..či si na mňa ešte spomenie, neviem...a či ja naňho, tiež neviem.
No, ale iné som chcela. Básničku som napísala a tento text sa javí ako dosť slušný perex, tak ho oddelím... Celý článek?
22. června 2008 v 17:42 | Joahnnie
29. května 2008 v 18:46 | Joahnnie
Neznášam, keď ma niekto prekvapí niečím, čo je dávno uzavreté a nemalo to mať žiadne prekvapujúce konce... to je tak, keď ľudia klamú...ale klamstvá mi až tak nevadia, skôr to nekonečné zatajovanie..
Venované pánovi Richardovi...
Tak ako? Drahý môj?
15. května 2008 v 17:56 | chorá Joahnnie
Našla som túto starú básničku. Písala som ju pred pol rokom, myslím, že som ju niekde zverejnila, ale za boha si neviem spomenúť kde (len viem, že tu určite nie). Som chorá, mám stuhnutý krk z toho, ako celý deň ležím v posteli. Je mi príšerne teplo a asi mám zasa horúčku...dpc! Dneska ide Death note. To som zvedavá, ako ma zase sklame. V každom prípade budem kukať, aj keby som sa mala obesiť cez záverečné titulky (pri tom úžasnom japonsko-metalovom endingu...no čo, tiež som len dievča). Ach, ozaj, pozdravujem Alexa a Jolianiných psov...mohla by ich už konečne naučiť, ako ma nezvaliť na zem, keď ma vidia. To by bolo asi tak všetko :), klik Celý článek a prečítajte si básničku! Toplist vás prezradí :D:D.
13. srpna 2007 v 22:11 | Joahnnie
Nepomenovaná...
Venovaná alebo nie...nie je to jedno? Aj tak to nikoho nezaujíma, aj tak to nikto nečíta a aj keď náhodou číta tak nekomentuje. Ja viem komu, by som ju chcela venovať, ale neurobím to, pretože neviem či si to ten človek zaslúži...tak čítajte, ak máte kto...
10. června 2007 v 17:48 | Joahnnie
Určite poznáte takú pesničku, že Nevada Tan- Revolution. ŽE NIE? Hanba vám..., ale nie nevadí. Krásna pesnička, čo len doknekonečna podporuje moje negativistické myšlienky...nevadí. Takže tu prosím pekne výplod mojej fantázie.
7. června 2007 v 20:25 | Joahnnie
Inšpirované piesňou All black od Good Charlotte
Napísané v jeden daždivý večer bez teba...
7. června 2007 v 20:17 | Joahnnie
Venujem túto báseň TEBE, čo si ma opustil, keď som ŤA najviac potrebovala. Prečítaj si o tom, ako sa zo mňa stala kôpka nešťastia. O tom, čo už nie som vďaka niekomu inému.
15. dubna 2007 v 21:24 | Joahnnie
No, a teraz báseň druhá. Táto je pre môjho nižšie spomínaného priateľa. Ako mi poslal tú jeho báseň uvedenú nižšie, spýtal sa ma, prečo robím to, čo robím. A ja som sa rozhodla napísať mu tiež báseň. Poslala som mu ju mailom a aké veľké bolo moje prekvapenie, keď na ďalší deň zvonil pri mojich dverách. Požiadal ma, aby som prišla ku vchodu. Keď som zbehla dolu a otvorila dvere, skoro som zinfarktovala. Stál tam ON, držal v ruke moju báseň a ruky mal rozpažené. S radosťou som mu skočila do náručia a prestala sa trápiť tým čo bolo. Začala pre mňa existovať len a len prítomnosť. Vedela som, že sa nemusím báť, že by moju báseň pochopil nejako zle, pretože pozná môj život spredu aj zozadu. Chcem mu poďakovať! ĎAKUJEM!!!
15. dubna 2007 v 21:17 | Joahnnie
Takže dnes pre istotu pridávam nejaké básničky... prvá z nich Posledným slovom... túto báseň napísal jeden môj veľmi dobrý kamarát. Napísal ju pre mňa. Bolo to po veľmi dlhej dobe, čo sme sa nevideli a on mi ju raz poslal na mail. Keď som si ju po prvýkrát prečítala, rozplakala som sa. Presne som si totiž pamätala ako sme sa odcudzili. Ako som odchádzala nepovedala som "zbohom" ale "prepáč". Neviem či toto niekedy niekto pochopí, ale ON je pre mňa človek, ktorého chcem poznať dokonca života. Nechcela som, aby o mne vedel všetky tie veci, ktoré vie, ale vie ich a mňa to naozaj veľmi mrzí. Touto cestou sa mu chcem za všetko ospravedlniť a tiež mu povedať, že som sa z toho všetkého dostala. No a teraz tá báseň, nezabudnite prosím, že komentujete jeho a nie mňa, a taktiež, že báseň bola písaná pre mňa a o mne a hlavne zo srdca.
15. srpna 2006 v 20:22 | Joahnnie